* 06.06.1919, Terchová
+ 05.06.1992, Terchová
humorista, muzikant
ZO ŽIVOTA ONDREJA BOBÁŇA
O terchovskom humore sa traduje, že mu okrem Terchovcov nikto iný nerozumie. V tejto súvislosti vôbec nie je podstatné, či Terchovci žartujú doma, v Dunajskej Lužnej, Bratislave, Martine, Sučanoch, Skalici, Nemecku alebo v Argentíne.
Znie to možno paradoxne, ale terchovská humoristická tradícia nebola nikdy predmetom záujmu odborných štúdií, analýz a interpretácií. Čo sa ušlo hudbe, spevu, tancu či rezbárstvu, neušlo sa humoru. Škoda. Veď Terchová bola vždy známa príslovečným žartovaním, ktoré svojím charakterom i obsahovým zameraním širokoďaleko prekročilo rámec malofatranských chotárov. O „prezidentovi Terchovskej republiky“ Andelíkovi, Alojzovi Chvastekovi či bájkároch sa hovorí dodnes. Samozrejme, v tom najvtipnejšom zmysle slova ako sa len dá. Pretože o týchto ľuďoch sa skutočne inakšie nedá…
Ak čisto teoreticky pripustíme provokatívne znejúci ideu, že Terchová je slovenským ekvivalentom bulharského Gabrova, potom Ondreja Bobáňa môžeme pokojne vnímať ako jedného z princov terchovskej ríše humoru, šibalstiev, satiry, (seba)irónie, žartovania, huncútstva, srandy, veselosti, vtipkovania. (Uvedomujúc si, že kráľ musí byť vždy len jeden!) Aj jeho príbehy a príhody zľudoveli, desaťročia sa šíria ústnym podaním a vydávajú interesantné svedectvo o čase, ktorý sa aj so svojimi zákonitosťami, ľudskými figúrkami a ich neškoleným humorom už dávno pominul.
Ozaj, nezameniteľná osobnosť Ondreja Bobáňa nemohla chýbať ani pri počiatkoch rozvoja cestovného ruchu v Jánošíkovom kraji. Do jeho služieb vložil nielen svoje muzikantské schopnosti, „sprievodcovské“ kvality či vrodený zmysel pre situačný humor, ale aj povestné jazykové dispozície. Plne si uvedomoval – ako jeden z prvých priekopníkov a za hlbokého socializmu!, – že bez znalosti rečí sa turizmus v Terchovej nevybuduje, ani tu nikoho cudzieho neprilákame. A keď sa ho ako všeobecne známej i populárnej persóny českí turisti vypytovali (a tí boli zvedaví vždy), koľko jazykov ovláda, Ondrej Bobáň im s vážnym výrazom tváre a svetáckym pohľadom zvykol odvetiť: „Aktívne tri! Jeden v ústach a zvyšné dva v topánkach…“ K výpočtu pasívnych rečových znalostí sa už nedostal. Pravidelne mu v tom bránil mohutný rehot zaskočených turistov.
Ako muzikant (basiar) hrával Ondrej Bobáň roky rokúce vo vychýrenej terchovskej muzike predníka Vincenta Rybára, s ktorým ho spájalo úprimné priateľstvo. S touto muzikou prešiel poriadny kus Slovenska i Moravy; účinkovali tiež v rozhlase (programy Ondreja Dema), televízii a vo filme (najmä dokumentárne snímky Martina Slivku). Aj jeho pričinením sa muzikantský rod Bobáňovcov zaradil medzi popredných interpretov a šíriteľov jedinečnej terchovskej ľudovej tradície.
Peter Cabadaj
Cabadaj, P.: Na osobnú nôtu. Terchová 1998, s. 28 a 63.
