CHVASTEK Milan

Funkcia: ,

* 28.06.1931, Terchová
+ 28.10.2004, Prievidza

folklorista, spevák, hudobník, skladateľ, choreograf, pedagóg

ŽIVOT MILANA CHVASTEKA

Bývali časy, a nebolo to ani tak dávno, keď húfy milovníkov folklórneho umenia chodili v rámci rôznych festivalov (Terchová, Východná, Detva, Myjava…) či prehliadok tohto žánru na Milana Chvasteka. Dôvod? Jednoduchý: terchovský rodák dokázal neopakovateľným improvizačným majstrovstvom, ktorému nikdy nechýbala svojrázna herecká vložka, obohacovať domáce i medzinárodné folklórne podujatia o čarovnú esenciu podmanivého humoru a žartovania, vyvolávajúcu ťažko opísateľnú atmosféru.

Priezvisko Chvastek a pojem Terchová patria k sebe neodmysliteľne. Od svojho otca, vychýreného ľudového rozprávača Alojza Chvasteka, zdedil Milan nielen zmysel pre žartovný pohľad na stav vecí tohto sveta, ale aj pre vkusnú sebairóniu. Terchovské reálie ho zas vyzbrojili nefalšovanou hrdosťou k rodisku a temperamentným muzikantským i speváckym cítením.

O svojom vzťahu k rodnému kraju sa v knižnej publikácii Keď sa povie Terchová (1994) vyjadril takto: “Hovorí sa, že ‘za živa v Bystrici a po smrti v nebi’, alebo ‘Bratislava – krásavica na Dunaji’, či ‘Trnava – malý Rím’. Hoci nemáme v Terchovej desatoro veží, máme jednu, ktorá je najkrajšia! Nemáme Dunaj, máme však hadovitú Vrátňanku! A čo s Bystricou? Tá bola aj krajom, no už nie je, ale náš Jánošíkov kraj žil, žije a prežije veky! Vari nikde na svete nenájde človek na takom malom území toľko krásy, všetkého dosti, aby mohol pookriať vnútorne, duchovne, ale aj napásť si oči na skalách a bralách, uši naplniť zvukmi v žblnkotajúcich vodopádoch v Jánošíkových dierach a pri nebeskoanjelskej muzike.“

Je to už zrejme tak: Jánošíkov kraj je príťažlivým fragmentom vesmíru, ktorý sa dá opustiť, ale do ktorého sa nedá nevrátiť. Tieto slová vždy platili aj v prípade M. Chvasteka, ktorý väčšinu svojho plodného života prežil mimo hraníc rodiska. Pracovné povinnosti ho odviali do Závažnej Poruby, Nižnej nad Oravou a napokon do Prievidze, kde prežil podstatnú časť vlastnej pozemskej púte. Roky rokúce pôsobil ako učiteľ, založil a viedol viaceré známe súbory (Oravan, Vtáčnik, Domovina a iné), spolupracoval s poprednými folklórnymi telesami i sólistami, rozhlasom aj televíziou. Nemenej známa je choreografická činnosť, ktorej sa aktívne venoval ešte aj v posledných rokoch svojho života.

M. Chvastek bol nielen povestným spevákom, hudobníkom, choreografom či obetavým učiteľom. Do povedomia mnohých ľudí sa zapísal tiež ako svojrázny humorista, schopný dlhší čas zabávať okolie vlastnými (často neuveriteľnými) historkami a zážitkami. Humor a životný nadhľad dokázal umne premietnuť aj do svojich textov, z ktorých viaceré zľudoveli a stali sa neodmysliteľnou súčasťou repertoáru iných folkloristov.

V roku 2001 oslávil M. Chvastek 70. narodeniny a pri tejto príležitosti mu jeho priatelia z Detvy darovali vyrezávaný drevený kríž ako symbolický prejav úprimnej vďaky a uznania za dlhodobé šírenie dobrého mena podpolianskeho folklóru. Začiatkom novembra 2003 sa stal čestným občanom našej obce. Vzápätí po udelení zaslúžilej pocty bol detviansky kríž nainštalovaný v areáli Obecného úradu Terchová. „Ten kríž nevenovali iba mne, ale aj celému terchovskému ľudu!“

Za svoju činnosť a výsledky si M. Chvastek prevzal niekoľko významných ocenení; v roku 1956 získal titul laureáta Svetového festivalu mládeže a študentstva v Moskve, bol nositeľom cien z folklórneho festivalu vo Východnej, čestným občanom Terchovej… O umelcovom živote nakrútili jeho priatelia dokumentárny film Keď som šiel do neba, šiel som po rebríku… (1997). Vo filme sa hlavný protagonista vyznal aj zo svojho vrúcneho vzťahu k Terchovej a Jánošíkovmu kraju. Nadčasový odkaz vyše polstoročnej Milanovej poctivej roboty by sa dalo v stručnosti zhrnúť do slov: veľkoryso rozdával ľuďom radosť, neúnavne im vštepoval lásku a hrdosť k rodnému Slovensku a jeho jedinečnému kultúrnemu dedičstvu.

V utorok 2. novembra 2004, na Pamiatku zosnulých (viac ako symbolické), sa do Domu kultúry v Prievidzi prišlo rozlúčiť s Milanom Chvastekom množstvo priateľov a známych. Nechýbal primátor Prievidze, predstavitelia Matice slovenskej, početná enkláva Terchovcov na čele so starostom obce Viktorom Vallom, folkloristi z celého Slovenska… Dôstojný pohreb tak ukončil pozemskú púť človeka, ktorý sa stal, podobne ako jeho otec, už za života legendou. Umelca, čo významne zasiahol do vývinu, rozvoja a propagácie našej ľudovej kultúry.

Peter Cabadaj

Literatúra:
Klen, V.: Chvastekove krpce. In: Život, 37, 1987, č. 15, s. 39;
Cabadaj, P.: Osobnosti Slovenska. Milan Chvastek. In: Slovenské národné noviny, 6(10), 1995, č. 26, s. 4;
Zomrel Milan Chvastek. In: Terchová, 15, 2004, č. 6, s. 8 – 9 (nekrológy).

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *