Ďaťelinka drobna ňema krasi,
keť ju šuhaj skosi kvitňe zasi,
taki je aj človek mladi,
keť upadňe do chorobi,
zakial ho sam Pan Boh neuzdravi.
V ňeďelu nad ranom z milu som spal,
a o jej ňemoci sa ňenazdal,
a v ponďelek o polnoci,
upadla mi do ňemoci,
ach Bože, prebože čo robiť mam.
Povec mi ma mila, čo ťa boli,
puojďem ťi do Vjedňe pre doktori,
a mňa boli hlava, ruce,
a mňa boli moje srce,
že uš ja ňebuďem tvoja väcej.
Kebi ťa ma mila sam Pan Boch vzal,
čo som ťi sluboval, to bich ťi dal,
dal bi som ťi truhlu spraviť,
na dvanasťich zvonoch zvoňiť,
do hrobu tmaveho viprevaďiť.
Dal bi som ťi spraviť ze zlata kriš,
a na ten križiček meno Ježiš,
abi luďia povedali,
že zme sa mi raďi mali,
že ti tu ma mila, holubjenka siva sama ležiš.
Poznámka: 2. a 3. sloha sú aj samostatná pieseň V nedeľu nad ránom
Poznámka 2: Určenie piesne “Na vohľadoch pochádza od P. Tonkoviča
