Čo sa stalo nove,
f tem liptofskem dvore,
ulapeli Janošika
z ďjefčaťom f komore.
Keť ho ulapeli,
hňeť ho povjazali
a do mesta Mikulaša
otšikovať dali.
Ti liptovski pani,
pekňe ho vitali,
vitaj ftačku Janošičku,
uš zme ťa lapeli.
Prosim Vas panovja,
prosim po prvi krat,
dovolťe mi valašťičku,
ešče ras do ruk vzjať.
Oňi mu ňedali,
ľebo sa ho bali,
oňi mu tu valašťičku
do ruk vzjať ňedali
Prosim Vas panovja,
prosim po druhi krat,
dovolťe mi opaseček,
ešče ras opasať.
Oňi mu ňedali,
ľebo sa ho bali,
oňi mu ten opaseček,
opasať ňedali.
Prosim vas panovja,
prosim po treťi krat,
dovolťe mi moju milu
ešče ras poboskať.
Oňi mu ju dali,
uš sa ho ňebali,
oňi mu tu jeho milu
poboskaťi dali.
Hučia hori, hučia,
že Jaňička mučia,
ešťe vecej hučať budú,
keď ho vešať budú.
Hučia hori, hučia,
huči aj osika,
že uš ňigda ňezahiňe,
meno Janošika.
Poznámka: samostatnou piesňou je sloha Hučia hory, hučia
